Písmo:
A-
|
A+
Matka, neplač už.
Na ďalší koráb ľudstvo jednoducho nemá.
Drevo niesol zbičovaný Muž
a Muža v srdci niesla Žena.
Kríž spojil zem a modré nebo.
Ty, Panna, spojila si večnosť v tele času
a v tvojom srdci bilo tiché Krédo
a lono, ako perlorodka, porodilo všetku krásu.
Tak neplač, Matka.
Už Kristus vyplakal sa z boku.
Skropila srdcia ta golgotská kvapka
za kvapkou, v tom mohutnom Božskom toku.
Neplačeš - z tvojich fialkou rozkvitnutých očí hľadí Syn,
a ja, na tej požehnanej lúke, bozkávam ťa denne s ním.
