Písmo:
A-
|
A+
Slová vryté, ako vrásky starých matrón
spečatili moju nenávisť utajenou láskou.
Hľadíš, ako večer hladí slnku na trón.
S novou nádejou ale starou maskou.
Hľadíš, ako pokorná a polepšená Magdaléna.
Nechápavá. Tak hlúpo naivná a slepo čistá.
Svitá. Už neznesiem cudzie zraky, ktorými si zahalená.
Rozložím ťa a znova spojím ohňom, ktorým si ma získaš.
Dávno vyryla si do mňa, to tiché a dejinné rekviem.
Ja však s pýchou nosím toto naše proroctvo.
Ten náš sladký dejepis, kde túžiš a ja viem,
že raz možno naplní sa. Vzklíči ten náš láskostrom.
Však už nikdy, nikdy, nehľadaj si inde šťastie
lebo strom sa vytne ľahšie, ako keď si v zemi rastie.
