Rozkvitla si v srdci púšte,
ďaleko od ľudských pohľadov.
Ty, sťa puk zlatej ruže.
Môj anjel v ríši barbarov.
Ach, nestrpím toľké zraky
čo nenásytne hlcú tvoju krásu.
Veď, bez teba, svet len tratí
ako mladé víno nedostatkom času.
Svet len rozkráda tvoj pôvab
nehanebnou baživosťou prázdnych sŕdc.
Ty, mojich tužôb sladký koráb ;
daj mi lásku , a v láske sladko mlč.
By tvoj pôvab krásnej Afrodity –
-- bol navždy iba môj a svetu večne skrytý !!






