Písmo:
A-
|
A+
Prudký spád
vzali moje kroky v čase.
Ako Niagarsky vodopád
tiekli prudko v toľkej kráse.
Necenil som skvosty zeme
ani nehľadal nebies tajomstvá.
A teraz v strachu bledne
život ktorému vládli bláznovstvá.
Z kopca pustilo sa šťastie.
Z náramnej výšky láska sa zranila.
Zahynie čo v srdci dlho rastie
i pokora sa o pýchu zabila.
Veru ako strmý vodopád
vzal život vertikálny smer.
Ako posledne cítim dlhý pád
až zastaví ma slovko „Ver !“
A tak živý a či mŕtvy,
plný radosti a či mĺkvy.
Budem veriť v správny smer,
v tú nebeskú istotu slovka „Ver !“
