Podstata

Sú slová postrácané vo svete,

ktoré nikdy nevrátia sa k svojmu prapôvodu.

Bez ducha, na plot krvou natreté,

pijú odsúdenie ako pramenitú vodu.

Zo zlodeja si spravil vrátnika

prostoduchý táraj, podpálený hriechom,

spaľujúc náruživú lásku básnika

pod uschnutým mladým smrekom.

Sú slová plné pulzujúcej múdrosti,

narodené zo soli a bôľu. Veď čo

osožia krídla useknuté od kosti,

hoci pozláteným mečom.

Predobraz všetkých básni, (i tých nenapísaných)

obliekol si dokonalosť tela.

Ó Mocný, ako čepeľ prenikáš mi cievami.

Si môj Agát a ja nenásytná lesná včela.