
Čím je ľudská sláva.
Čím sú krásne slová.
Čím je múdra hlava.
Keď všetko časnosť zdolá.
Neraz , srdce plné,
žiada vypovedať toľkú krásu.
No ani zlato v hrdle,
nedá večnosť hlasu.
Tak , ani pero, ani slová,
nenaplnia poézie veľkú čašu.
Nevyjadria to čo slza.
Neopíšu šťastia krásu.
Chabé slova, chabej mysle,
sú len poézie tieňom.
Poet nikdy neobsiahne
perom, čo srdce smiechom.
Poézia v slovách hyzdne.
Bledne lesk i pôvab.
Len tu a tam sa blysne,
bo je neriadený, zatúlaný koráb.