Tisíc rokov trpnej samoty,
v svete zradných nádejí.
Nahý v strachu odetý
vstúpil človek do dejín.
A v ňom život čo smrť porodil
a láska nepoddajná otroctvu.
A človek smutne slobodný,
padol človek v človeku.
Padol v sebe, padol v dejinách.
Tisíc rokov preľudnenej samoty
hľadal seba a našiel prach.
Svoj prach v zrkadle možností
a možnosť na odchode vo dverách...
... na veky...






