Písmo:
A-
|
A+
Tichučký šepot stvorenia.
Šum lesov, pokoj letných lúk.
Studnice, čo ti v očiach pramenia,
stekajú k smädu mojich zaľúbených rúk.
Až k mojmu hladu po tebe,
živenom odlúčením dní.
Až k mojej duši - uhlík v pahrebe,
čo ohňom tvojím ľúbi odetý.
Len tichý šepot anjela
zvestuje život mojej nádeji.
Že nádej moja láskou zranená
sa iba láskou znova zacelí.
A v sladkom orgováne opojná
rozkvitne ruža, zasiata ti túžbou do lona.
