
Búria vo mne, ako voda z bystriny
tie prebolené, prehltnuté Otčenáše.
Tak, ako zem tvrdne od zimy,
a ostré hrany ryjú ouvertúry v čase,
platím tvrdo, slovom za slovo.
Za bolesť – bolesťou. Za mlčanie hlbšie rany.
Z plástov hriechu pijem vyvrhnuté zlo.
Chvíľočku hreje, na veky však páli.
Ó Ty sladké osvieženie, Slovo života,
kiež častejšie si poláskalo moje pery.
Nemusel som spievať pieseň otroka.
Ústami premlčať sa do nevery.
Slovo, ktoré básnik hľadá, v Bohu spieva od vekov.
Prekliaty kto ho našiel a nezískal.
Počul som ho, tečie z chrámu za riekou.
Ono je šťastie ľudí, budúcnosť i kolíska.