Písmo:
A-
|
A+
Klaňajú sa koruny stromov.
Konáre spínajú v modlitebnej póze.
Starnú v zrelosti letokruhov,
v poznaní , v drevenej gnóze.
Ich korene siahajú hlboko
do pôdy neskyprenej.
I zazrie človek mĺkvo
ten kríž koruny naklonenej.
Všetky stromy od času
znamenie kríža v korune nosia.
Na dreve človek nemý – bez hlasu.
Odvtedy sa stromy s vierou modlia.
Klaňajú sa koruny stromov.
A Konáre splývajú v modlitebnej póze.
