Píska vlak a do tmy para uniká,
modlitba z rozpálených pľúc.
Anjel spieva v rukách básnika
o noci, ktorú nejde zabudnúť.
Ustielam si na podnožke tvojich nôh,
na zemi kyprej a voňavej ako smidka chleba.
V hrudi to vrie, zmysly jazdia na koňoch
úsvitu. Stráca sa s tmou ľudská bieda.
Tá noc nocí nosí v znaku kríž.
Na nebo kreslí nahá a zmenená.
Jej dlaň hladí ako najjemnejší plyš,
v jej očiach adoruje život Eva.
Žehnáš, čo si človek nectí, necení,
a slabé povolávaš k mystickému prvenstvu.
V náručí ti líhavajú líšťatá i anjeli,
a keď sa stratím, Ty, Láska, mi svietiš na cestu.