Písmo:
A-
|
A+
Tichá pieseň kdesi v diali
peje nežne o tej zemi.
Znie akoby sa ľudia smiali
tam, v krajine kúziel kdesi.
Za súmraku sťa hebké perie
ukolíše oči k spánku.
A s východom slnka opäť veje
z neznámeho domu k bohostánku.
Ako vôňa orosenej ľalie
zovšadiaľ sa šíri vznešene.
Tá sladká pieseň o sile,
ktorú Pegasus na krídlach nesie vzrušene.
Síce nepoznám tie slová,
ani pôvod abo piesne podstatu.
No i tak ma slastne volá
a povznáša dušu ustatú.
I balím všetko... šťastie,
nádej, lásku, zdravie.
A vydám sa v tie kraje
skúmať zem, kde život nehynie.
Kde nenosí sa čierna.
Kde trvá sväté brieždenie.
Kde čistota je ozaj biela
a láska k všetkým dobrá je.
Nech je mi Otcom i Matkou
ta zem kúziel tajomná.
Ta túžim bývať s láskou
a hľadieť večne na Boha.
