Napísať čo ešte napísané nebolo.
Verše čo by mohli druhú večnosť načať.
Ach, to je ako peklo natrieť na bielo –
v stopách, kam nevstúpilo pero kráčať.
Aké kruté je pero básnika.
Nenapíše veru ani za nič –
ani keby poézia zanikla.
A neposlúchne ani na bič.
Nič to , vzal by všetky slová čas,
do sŕdc poviazaných rukou anjela.
Veď pravý Sonet je len v nás,
v srdci, pretavenom ohňom trápenia.
Ľudský život je ten živý Sonet.
Tá krátka chvíľa , ten nekonečný moment.






