Dvoje lások vo mne vzplanulo.
Dvojičky pováh rozdielnych.
Ach, neraz i srdce slzu povilo
pre ne, pre ten poklad chudobných.
*
Pre žeravé šípy Kupida
ktorý ulovil ma na Boží popud.
Pre cit Heleny a Parida.
Pre Monteka a tvrdohlavosť Júliinho rodu.
*
Však prvá láska svätých krás,
objíma ma , tým Božským milujem.
Druhá zase, ľúbi tvár ,zamat očí a ich jas,
ako Antonius šarm egyptských žien.
*
Ach, nebesá, ktorá že naplní mi čašu po okraj.
Ktorá ,vybuduje mojím túžbam dokonalý raj.






