Zázrak

Je to ako malý zázrak, čo ma premieňa,

ako steblo trávy na obočí zimy.

Šťastie je prach, ostrá hrana kremeňa.

Od úsvitu sadíš, no jesť budú iní.

Mrú od smädu obklopení vodami

a čas, zrnko piesku reže v očiach.

Hviezdy, ako ikry tečú voňavými poľami,

na stožiari spieva v morzeovke bocian.

Unášaný tichom od obavy k úžasu

odovzdávam bolesť hĺbkam Adama a Evy.

Klesám, ako Slnko na noc do klasu

a vriem v krvi spoza modliacich sa perí.

Je to ako malý zázrak, čo ma premieňa.

Smidka chleba v rukách hladných detí.

Dobro plodí dobro, bez chvály a bez mena

a Boh žehná iba srdcia, kde sa svieti.