Písmo:
A-
|
A+
Obzor sčervenieva.
Zapaľuje slnko svoj rumenec. Ke ď vstáva luna biela
a hviezd pestrý veniec,
*
zdobí jej krásnu hlavu. Milujem také ve č ery.
Jej tvár striebroplavú
čo temno v mlieko premení. *
Jej zamatový plášť
haliaci krajinu v ríši snov.
A teplý zlatý dážď
vyplakaný zo súhvezdia milencov.
* Vystúpila ve č ernica nad obzor.
Spánkom prikrýva unavený deň. A spolu s lunou ne ž ne spieva
o krásach noci ebenový sen.
*
Sníva slnko, sníva svet, sníva č lovek, jeho duša.
A v srdci ako zlatý kvet
kvitne zore a jeho očakávanie.
