Celú izbu poznal už tak dôverne a dobre , že keby zaraz oslepol tou najhoršou formou slepoty , vedel by sa v izbe pohybovať ako baletka. A aj napriek tomu že mal celú izbu už nespočetne krát zmapovanú, musel neustále sledovať tie nástenné hodiny a ich cynicky rytmus , ktorý akoby mu vravel: „Mal si dve, máš jednu. Mal si všetko a nemáš nič !" Veľmi jasne si uvedomoval tu krutú pravdu , že on, bezpredmetné číslo v štatistike mal všetko ako na dlani a zrazu mu to osud z dlane sfúkol do nenávratna. Ako ďaleko vyzerá ten čas a ako skutočne , kedy užíval plnými dúškami všetky dovolené i nedovolené , dostupné i nedostupné radosti sveta. Všetka tá bohatá nesmiernosť sveta mu ležala pri nohách ako bohovi a doslova ho prosila: „Vezmi a štedro uži. Zo mňa sa nemíňa." A on užíval a pahltne hltal každé sladké sústo priamo z rúk hada , ktoré mu ale nebadane zakalilo zrak i myseľ tak , že samému hedonizmu dôverne tykal ako starému dobrému priateľovi , ba možno aj ako vlastnému otcovi. A hodiny len bili ďalej a ďalej a každá sekunda ako infantilný pažravec odhrýzala z jeho rozkolísaného a nestáleho pokoja.
Konečne stiahol ruku z pokrývky a ponechal prázdne miesto svojmu osudu. Zrazu si na niečo spomenul a zazvonil na sestru, ktorá bola len teraz odišla. Netrvalo dlho a vo dverách opäť stála sestrička Zdenka (tak sa volala). Snažila sa vyzerať absolútne vyrovnane a profesionálne, no červené a opuchnuté oči prezrádzali tu neodstrániteľnú vadu všetkých ľudí , slúžiacich iným ľuďom, menujúcu sa empatia. „Tak ako? Predsa len mi chceš niečo povedať ?" prevravela s preskakujúcim hlasom , takým , akým vedia zahrmieť len násťroční mladí muži. „Áno" odpovedal neisto „Chcem sa spýtať...... vy ste veriaca však ? Vidím Vám prívesok s krížikom na krku." „Áno , som." odpovedala sestra „Už od detstva. Rodičia ma už od malička vychovávali v mojej viere a zahŕňali ma láskou a porozumením i keď niekedy mi porozumieť bolo veľmi ťažké. No, a vďaka milosti Božej som vieru skrze slová a život rodičov dostala, udržala sa až po dnes a naďalej sa vďaka Bohu len upevňuje. Samozrejme nie vždy je to idylické. Kresťanstvo je ťažká a náročná cesta , pretože vyžaduje žiť tak ako to telu a jeho žiadostiam odporuje. A prečo to chceš vlastne vedieť ?"
„Viete" začal opäť neisto ako chlapec pred svojim prvým bozkom v živote. „Chcel by som vedieť , prečo Boh , ak teda existuje , prečo dovolí všetku tu krutosť. Všetok ten bôľ a smrť. Toľko rodičov bez detí a detí bez rodičov. Či to dopustil on a ak áno , tak prečo a aký to má zmysel ?" Sestra chvíľu premýšľala , vedela že táto odpoveď na jeho otázku môže byť impulzom , kedy si otázka a odpoveď zatancujú vášnivé tango a stanú sa jedným. Nie otázkou, nie odpoveďou, ale pravdou !! A ktorá môže byť počiatkom zmeny jeho náhľadu na celý tento svet a existenciu Boha zvlášť. „Vieš Matej" začala sestra váhavo ako zmysel pre česť politika pred prvým úplatkov. „V prvom rade si myslím , že Boh si nepraje aby ľudia trpeli. Nechce a nepotrebuje ich slzy, ich bolesť ani ich strach. Skôr očakáva a dáva lásku. Lenže veľkou chybou je , že ľudia si myslia , že ak trpia tak ich trestá zase len ten krutý a panovačný Boh. No pravda je, že ak už nejakú tú chorobu či bolesť dopustí , čiže nezastaví jej nástup , tak to robí pre dobro človeka, lebo Boh vidí veci v širších súvislostiach ako mi ľudia."
„Pre dobro ?!!" Matej doslova zavrešťal , ako hádam ani sám nechcel. „Pre dobro ? Ako to myslíte , čo je dobré na utrpení. Aká dobra a svetlá budúcnosť z nej môže vzísť ? Z tej tmy plnej démonickej zvrátenosti a tých najzvrátenejších ukrutností ?!! Neverím, neverím........ a neuverím !!" „Nuž Matej" pokračovala sestra uvedomujúc si, že sa jej odpoveď nestane tým zázračným impulzom ako pri slovách slávnych ľudí ako boli napr., Martin Luther King, Ján Pavol II., J.F. Kennedy, ľudí ktorí dokázali pohnúť masy k činom, k citom .Vyburcovať ich či naopak ukľudniť a vliať im nádej. „Poviem ti už len jedno, či už veríš že existuje Boh alebo nie. Ježiš Kristus je historická osoba , ktorá jestvovala, ktorá žila na tejto zemi a ktorá sa nechala pre lásku k ľuďom , ktorí ňou len opovrhovali a opľúvali ju , ukrižovať. Pretože im chcel tak Kristus zabezpečiť zmierenie s Bohom a zabezpečiť im tak aj Spásu ich duší. Ak už neveríš že je Boh, tak uver aspoň v tú úžasnú silu lásky , ktorá sa nezištne dáva aj za tých najnehodnejších !! Tak či onak , nik, ani všetky armády sveta ktoré kedy chodili po tejto zemi , nezmenili a neovplyvnili tak zásadne a trvalo dejiny ako tento jediný chudobný tesár z Nazaretu."
