Do Ugandy, krajiny, kde sa našinec nedostáva tak často, som sa dostal ako dobrovoľník na misiu. Cieľom je centrum Gift of Love, v dedinke Unna na sever Ugandy, kde sa človek rôznymi formami podieľa na pomoci a chode tohto projektu Slovenskej katolíckej charity pre 55 HIV pozitívnych detí. V tomto článku sa však chcem zamerať na krajinu ako takú. V minulosti dostala Uganda názov "Perla Afriky", keďže obsahuje takmer všetko, čo sa týka fauny a flóry. Od suchých území, cez zelené plochy kombinujúce s obrovskými vodnými plochami až k vysokým horám, týčiacim sa na nad územím tejto krajiny. Pri slove Uganda respektíve Afrika si mnoho ľudí pomyslí, že je tu stále teplo, sucho a ťažké podmienky na prežitie. Z hľadiska chudoby áno, príroda je však ako tak prijateľná na prežitie. V severe Ugandy je to so životnými podmienkami ťažšie. Podnebie je tu horúce a ako aj v celej krajine sa tu strieda obdobie sucha s obdobím dažďov. Preto je aj poľnohospodárstvo prispôsobené týmto vplyvom.
Počasie
Ako som spomínal, rok je rozdelený na obdobia sucha a dažďov. Približne v decembri začína obdobie sucha, ktoré trvá asi do apríla. Teploty tu bývajú takmer aj k 40ke, samozrejme, pocitovo je to ešte viac. Na druhej strane, nedá sa byť na slnku stále, lebo človek to neustojí. Stačí už len ten horúci a suchý vzduch. Počas môjho pôsobenia za obdobie sucha, som zažil asi jedenkrát dážď v dĺžke asi 40 minút. Veľký vplyv na tieto obdobia má globálne otepľovanie. Aj z reakcií domácich bolo zrejmé, že sa posúvajú časové intervaly a tiež je badať zmenu v počasí. Počas obdobia dažďov však zase neprší neustále a každý deň. Stalo sa, že pršalo aj 4 dni, ale hlavne k večeru alebo v noci. Sem tam nejaká "letná" búrka z tepla. Vyskytli sa však aj dni, kedy aj tri alebo štyri dni nepršalo vôbec. Veľmi zaujímavé bolo zažiť počas jednej silnej búrke krúpy v Afrike. Deti v centre vybiehali von a zbierali pre nich tento netypický úkaz - ľad. Tieto spomenuté obdobia sa ešte v rámci roka vystriedajú raz. Dátumovo je to ťažké ohraničiť, pretože sa to aj tu mení a posúva. A na počasie má veľký vplyv aj lokalita, pretože Uganda je obrovská krajina. Približne 5x väčšia ako Slovensko. Čiže u nás na severe, pri hraniciach s Južným Sudánom, je oveľa teplejšie a suchšie ako na juhu v okolí hlavného mesta Kampala. Tam je to aj viac hornatejšie a tým pádom aj zelenšie. Niekto kto bol aj v Rwande, má veľakrát pocit, že sa v týchto miestach Ugandy nachádza v Rwande. Rwanda je hornatejšia a vyššie položená, teda aj viac zelenšia a chladnejšia.
Cestovateľské možnosti
K tejto kategórii sa budem venovať inokedy, pretože Uganda ponúka veľmi veľa možností, čo sa týka cestovania. Na jednej strane je pestrosť týchto miest a najmä množstvo, na strane druhej sú veľké časové presuny, ak by chcel človek absolvovať alebo navštíviť väčšinu z možných miest a destinácii. Sú tu národné parky ako Queen Elizabeth, Kibale NP, vodopády Sipi, Murchinson Falls, najvyšší vrch v Ugande, ktorý má vyše 5000 m, množstvo jazier s veľkými rozlohami (Viktoriine jazero) a iné. Väčšina z týchto lokalít sa nachádza v južnej časti Ugandy. Ja som osobne som navštívil Murchinsonove vodopády a Národný park, NP Queen Elizabeth, NP Kibale, Vodopády Sipi. Už len o týchto miestach je čo popísať a najmä zážitky sú na celý život.
Chudoba
S Afrikou a podobnými rozvojovými krajinami máme predstavu, že ľudia sú tu leniví, zaostalí, chudoba je tu strašne veľká, je tu strašne teplo a všade behajú levy, tigre a opice. Niečo z týchto našich predstáv je aj pravda, ale niečo sú iba naše stereotypy, ktoré nie sú založené na pravde. Rovnako aj Afričania si myslia, že sme leniví a hlavne bohatí. Keď sme boli s deťmi na poli sadiť arašidy, veľa dedinčanov sa čudovalo, že my sme boli robiť, kopali sme s motykou. Prekvapení zostali, keď som im povedal, že áno, máme nejaké stroje, ak máte väčšiu záhradu, ale my tiež kopeme a sadíme zemiaky, fazuľu, rajčiny a iné dostupné produkty kvôli počasiu. Chudoba je hlavne v našej časti Ugandy obrovská. Ľudia si čapujú vodu zo studne, ktorú používajú na varenie, na umývanie a na pranie. Každý deň niekoľkokrát čapujú svoje nádoby, ktoré majú okolo 20 litrov. Volajú sa "jerrycan". Veľakrát som zažil pri návštevách žiakov s našimi sociálnymi pracovníkmi, že niektoré rodiny a teda aj deti jedia iba raz za deň, hlavne večer. Pri tejto predstave sa mi až slzy natlačili do očí. O tejto ich životnej situácii sa dá tiež napísať veľa. Ale to už nabudúce...
