Marek Stanko
Ako sa máme vlastne dobre
Koľkokrát si povzdychneme, ako sa máme zle, pokiaľ nezažijeme ešte horšiu životnú situáciu
Čo si myslím, to si myslím. A čo si myslíte vy, to si tiež myslite. Každý jeden je originál... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Koľkokrát si povzdychneme, ako sa máme zle, pokiaľ nezažijeme ešte horšiu životnú situáciu
Perla Afriky. Aj to je názov, ktorým sa Uganda označuje. Na jednej strane krása prírody, na strane druhej ťažký život
Niekedy je nutné vystúpiť z našej komfortnej zóny a zanechať veci tak, ako sú.
Malá nepozornosť a život človeka je obrátený na ruby. Otázky bez odpovedí, bolesť v srdci, strata milovaného človeka.
Viac, ako by politici mali riešiť našu budúcnosť a problémy, ktoré sa týkajú bežných ľudí, intrigujú, obviňujú sa navzájom, nemajú záujem o spoluprácu a hľadanie riešenia problémov tam, kde ich treba hľadať.
Dokedy sa necháme ovládať ľuďmi, ktorým je blaho našej krajiny ukradnuté? Predražená záchodová misa tu, predražený sifón tam, ale všetko je OK.
Ak chceme súdiť druhých, vyskúšajme najprv životnú cestu, ktorou daný človek prešiel. Až potom môžme zaujať postoj.
Ak obetujeme svoj čas, darujeme niekomu kúsok zo seba. Pre šťastie druhého človeka stačia aj malé činy.
Sme ticho, nevieme ochrániť sami seba, slúžime cudzím ako v otroctve
Už len z nadpisu sa môže zdať, že mám odžitých 50 rokov, ale naopak, mám 25, takmer nulu na účte, ale stále si žijem môj život a moje detstvo mi chýba a nemôžem ho ľutovať. A ďakujem za to rodičom. Chápem každú generáciu, keď tvrdia, že doba sa mení, oni mali toto a tamto, žili takto a inak. Ja im to ani neberiem. Práveže z úcty si to vážim, ako niekedy ťažkú dobu žili.
Ďakujem, za Vaše cestovanie zadarmo. Nie za to, že by ste vymysleli niečo svetoborné. To sa Vám už dlho nepodarilo. Ale za to, že ste dokázali zaplniť vlaky na úkor nás občanov, ktorí si platia dane, ktorí cestujú za plnú sumu, aby sa báli, či stihnú vlak alebo nebodaj si sadnú.
Veríte na osud? Lebo všetko, čo sa deje, sa deje z určitého dôvodu a v určitom čase.
Vianoce sa nezadržateľne blížia, tak si treba z reklamy kúpiť telku, aj keď nemám na ňu chuť veľkú
Asi najsledovanejšou správou popri komunálnych voľbách, ktoré prebehli v sobotu na Slovensku a každým rokom potvrdzujú, že ľudia nemajú záujem o veci verejné, sa stalo odstúpenie Pavla Pašku z pozície predsedu NR SR.
Aby bola symbióza zachovaná, už chýba len vlaky natrieť na červeno. Nielen kvôli tým, čo to nechápu. Asi najčítanejšou a za dlhé roky najpríjemnejšou správou je „bezplatné“ cestovanie pre študentov a dôchodcov.
Byť študentom je jedna vec, ale stať sa učiteľom je iný pohľad na vec.
Určite každý aspoň raz zazrel, započul, zareagoval správy o kríze medzi Ukrajinou a Ruskom. Nechcem sa miešať do politických debát a odporúčaní, pretože nie som na to dosť školený. Chcem sa zamerať, prečo sa to vôbec začalo a prečo to trvá. Môžu za to ľudia, ktorí našli odvahu a postavili sa za svoje práva, alebo môžu za to „páni veľkomožní“, ktorí sa horko-ťažko vzdávajú svojho „ťažkého“ chlebíka a chcú si za každých okolností udržať pevné a popredné miesta pri válove?