V piatok, po dlhom týždni v práci, som sa vrátil domov. O to väčšia radosť, keď mi rodičia oznámili, že si spravíme grilovačku a zúčastní sa jej aj jeden otcov známy. Je to jeden pán z východu, ktorý nás už navštívil dva roky dozadu. Niektoré jeho myšlienky mi zostali v podvedomí dodnes.
Partia ľudí, ktorá sa nazýva ozajstnými priateľmi. Smiech. Spomienky. Gitara. Pesničky, ktoré sú pre mňa takmer neznáme, ale plné fráz, ktoré s odstupom času majú neskutočnú pravdu. Autori to možno ešte ani vtedy netušili ako to presne sadne na túto dobu.
Sedeli sme a užívali si voľné chvíle. Naše debaty na rôzne témy boli prepletené s pesničkami. Bolo mi fajn. Tak uvoľnene. Príjemne. A to vďaka pár ľuďom, pri ktorých som sa cítil ako medzi vlastnými. Stačilo tak málo. Len nájsť si čas...
Čas. Jedno z najfrekventovanejších slov dnešnej doby. Nemám čas. Ak si nájdem čas. Uvidím, ako mi to vyjde s časom. Jaj, keby som len mal viac času. Ako ten čas letí. A iné výhovorky, pri ktorých nás limituje čas. Ale je to tak?
Nájdeme si čas na cigaretu. Nájdeme si čas na správy, na internet a na podobné veci, ktoré nás príliš nevedú k osobnému šťastiu. Skúsme si nájsť čas na priateľov, na posedenie s nimi, na prechádzku alebo len na krátky rozhovor. Nie je to až tak ťažké a účinok je neskutočný. Žijeme neustále v strese a preto aj my potrebujeme pár chvíľ, pri ktorých zabudneme na problémy a cítime sa o niečo príjemnejšie. Nie je za tým žiadna veda.
Hovoríme často ako ten čas letí, ale uvedomíme si to až vtedy, keď sa v našej blízkosti objaví choroba alebo smrť niekoho blízkeho a vtedy nás to prinúti spomaliť. Preto konajme v prítomnosti, pretože minulosť nezmeníme a budúcnosť je ďaleko. Aby sme jedného dňa nepovedali : „Chcel som mu/jej toľko povedať a nenašiel som si čas.“
