Nedalo mi nenapísať vyjadrenie mojich pocitov, čo sa týka „buzerácie“ od nadriadených. Som typ človeka, ktorý všetko robí na 100% nielen pre svoju spokojnosť, ale najmä pre spokojnosť druhých. Lenže v dnešnej dobe a hlavne asi u nás sa zabúda na to dobré a vždy sa hľadajú chyby v maličkostiach, ktoré aj tak nenarúšajú plynulosť jednotlivých krokov pre úspech celku.
Obetujete svoj voľný čas, obetujete rodinu, priateľov, nervy, zdravotný stav pre úspech toho, čo máte práve medzi povinnosťami, ktoré Vám aj tak boli dané viac-menej príkazom, bez toho najdôležitejšieho – komunikácie medzi Vami a tými, čo tie povinnosti udeľujú.
Moja trpezlivosť nie je až na takej úrovni, aby som bral niektoré veci s chladnou hlavou. Áno, vážim si starších, nadriadených, ale pohár každého sa postupne napĺňa. Jedného dňa musí pretiecť. Lebo nech sa snažíme akokoľvek, vždy sa nájdu veci použiteľné proti nám. Systém u nás je žiaľ, „nepáči sa Vám? – môžete odísť“ a oni majú za Vás ďalších 20, ktorí budú „muklovať“ za 350 eur, len aby ako tak uživili svoju rodinu. A tento cyklus sa neustále točí.
Pýtam sa. Dokedy necháme takto so sebou mávať? Dokedy budeme znášať túto „demokraciu“ nášho systému, robiť zahraničným firmám otrokov za minimálne mzdy, prinášať im zisky, ktoré aj tak naši páni poslanci nevedia zákonom a príkazom zdaniť. Nerobme zo seba nesvojprávnych ľudí, ktorí sa boja otvoriť si ústa za pravdu, spravodlivosť a hodnotu osobnosti.
Práca je to najdôležitejšie, čo môže v dnešnej dobe byť. Avšak na úkor peňazí, kedy okrem iného prichádzame aj o svoje zdravie, túžby, rodiny a hodnoty, ktoré sú ozaj dôležité, dokážeme robiť druhým podradných sluhov, nie pre naše dobro, ale pre dobro iných z nutnosti.
Protestujú doktori, zdravotné sestry, učitelia, avšak u nás je každý protest obyčajným výsmechom, pretože si sami nevieme zastať hodnotu našej osobnosti, nášho JA, aby sme mohli chodiť do práce s radosťou a pre naše vnútorné presvedčenia. Nie len zo zvyku a z nutnosti. Pretože nás sa nikto nepýta a žiadneho ĎAKUJEM sa ani nedočkáme. Naopak, opäť budeme hanení za zlé maličkosti, ktoré sme vykonali.
Aj keď mám byť jediný, aj tak sa postavím proti a nenechám robiť zo mňa slúžku...
