V týchto dňoch spomíname na našich blízkych, ktorí už nie sú, žiaľ, medzi nami. Mne hlavou behajú myšlienky na každého jedného. Na ich odchod z tohto sveta, ktorý človeka zasiahne priamo do srdca. Do toho srdca, v ktorom skrývame tie nakrajšie spomienky. Nazebudnuteľné. Jedinečné. Trvácne. Každý jeden je tu stále s nami.
Ako je tam hore ? Máte sa tam dobre ? Dohliadate na nás tu dole a dbáte, aby sme sa mali dobre my ? Žijeme v dvoch odlišných svetoch, ale pritom sme stále spolu. V našich srdiach, mysliach, spomienkach. Sú to veci, ktoré nám nikto z tohto sveta nezoberie. A jedného dňa sa spolu stretneme a budeme opäť šťastní.
Každý chýba. Preto majme stále v mysliach ich život, kým boli medzi nami. Nech už bol akýkoľvek. Radosť. Úsmev. Šťastie. Smútok. Beznádej. Bolesť. Neustále sa pocity v nás miešajú a striedajú. Pamätajme preto vždy na našich drahých. Nie len v tomto období, ale v každej jednej možnej chvíli. A my tu dole buďme vďačný, za všetko co máme, buďme navzájom šťastní a obklopení láskou, pretože nikdy nevieme, kedy odíde ďalší ...
A potom už bude neskoro
