Pýtam sa, prečo sme stále ľahostajní ?! Ľahostajní voči ľuďom, ľahostajní voči prírode, ľahostajní voči všetkému, čo sa okolo nás deje. Na každom kroku sa nájde, čo treba zlepšiť a s čím nie sme spokojní. Len, sme to my, čo na to upozornia, alebo sme to my, čo navrhnú nejaké riešenie a dokonca priložia ruku k dielu? Stále tvrdím, ten kto nepomôže, nemá právo ani kritizovať !
Nepokoje a krviprelievanie na Ukrajine nás majú donútiť k zamysleniu, že na tomto svete nie je všetko tak, ako by malo byť. Všade kde zomierajú nevinní ľudia, sa deje niečo v úplne zlom smere. Pri situácii u nás, v Grécku, na Cypre a iných krajinách (aj keď to vyzerá skreslene a mnohí si myslia, veď majú tam a tam riadne prídavky, podpory, platy a podobne), kde väčšina ľudí žije z ruky do úst, kde minimálne mzdy (teda hlavne u nás) sú na smiech, kde nezamestnanosť neustále stúpa, kde zamestnávatelia a hlavne veľké národné spoločnosti, ako by mali dať obyčajným ľuďom, hrabú čoraz viac pre seba. Veď je úplne jednoduché a normálne, keď potom vykážem stratu na základe vysokých (imaginárnych) nákladov, keď auto, dom, jachtu, prepíšem na svojho potomka, aby som nemusel priznávať niečo, čo by národu zodvihlo žlč.
Postavme sa sami pred naše veľkohubé „krčmové“ reči a priznajme si, koľkí z nás, kdekoľvek podali pomocnú ruku, podporili nejakú myšlienku konštruktívnym názorom, boli vždy tam, kde sa niečo dialo a potrebovalo uskutočniť. Nebuďme len ľuďmi slova, ale hlavne buďme bytosťami ČINOV, pretože len činy z nás ROBIA veľkých ľudí.
Vďaka rečiam ešte nikto nezbohatol, ešte nikomu nikdy nebolo lepšie, ale obávajme sa tej situácie, že raz sa to môže stať práve u nás, čo prebieha v dnešných dňoch na Ukrajine. Pohár trpezlivosti pretečie každému, ide len o to, aká je hodnota človeka, postoj k tomuto svetu a ľuďom v ňom. Nebuďme ako väčšina našich politikov, ktorí sa neustále schovávajú za svoje výroky a sú hráčmi ping-pongu – pretože vždy tú loptičku problémov a riešení odrážajú na druhú stranu.
Nechcem, aby to u nás viedlo do takých katastrofických situácii ako v našej susednej východnej krajine, ale je čas sa postaviť zodpovedne ku všetkému a zamyslieť sa nad tým, kam to všetko smeruje ... Pretože aj pri svetových vojnách chcel niekto niečo, čo nemohol a hlavne nemusel mať ...