Ako som sa stal dobrovoľníkom v Afrike?

Určite každému z nás sa stalo, že sme sa pristihli pri uvažovaní, čo by bolo, keby ... Je ťažké nájsť na to odpoveď, keďže je väčšinou nereálne zistiť, čo by sa stalo, keď sa to vlastne ani nestane. Akcia má vždy reakciu. Takže bez jednej veci sa často nestane vec druhá. Ja som na to otázku, čo by bolo, keby som šiel ako dobrovoľník do Afriky odpovedal, že ak to neskúsim, nezistím. Tak som podnikol všetky potrebné kroky k tomu, aby som to okúsil na vlastnej koži. Predchádzal tomu dlhý proces. Predstavím Vám teda, čo musíte spraviť ak sa chcete vydať touto dobrodružnou cestou. Prvá dôležitá vec je nájsť organizáciu, ktorá ponúka takéto možnosti. Je ich možné nájsť dosť, ja konkrétne som šiel cez Slovenskú katolícku charitu. Od podania prihlášky do samotného vycestovania ubehlo asi 7 mesiacov. Čakanie na výber, pozvanie na pohovor, prípravné víkendy. Celý rad krokov, potrebných k naplneniu cieľa. Samozrejme rôzne "papierovačky", absolvovanie či už povinných alebo dobrovoľných očkovaní. Ak ste proti očkovaniam, o tejto možnosti spolupráce teda ani neuvažujte. Najdôležitejšie pre mňa bolo dostať konkrétne praktické informácie, čo sa mi aj dostalo. Veľmi užitočné rady od bývalých dobrovoľníkom sú taktiež prínosom. Predsa len, kto poradí lepšie ako ten, čo to absolvoval a zažil danú krajinu a podmienky? Po absolvovaní pohovoru, som bol následne s viacerými uchádzačmi pozvaný na prípravný víkend. Bol zložený z viacerých aktivít, zoznamovania s možnými kolegami, veľkým množstvom informácii. Po prvom víkende som dostal pozvanie aj na druhý, kde už sme sa mali oveľa viac priblížiť k tomu, či máme šancu. Keďže nás tam bolo 6 a viacerí nemohli v daný termín vycestovať, moje šance sa zvyšovali, ba priam až hraničili so samozrejmosťou. Po prijatí informácie o mojom výbere, nastala vo mne na jednej strane radosť, na strane druhej aj mierne obavy. Nastal teda čas plánovania, najmä termínov očkovania. Čo je potrebné a nevyhnutné si zbaliť, doplniť informácie o krajine, počasí, centre, kde budem pôsobiť. Všetko som úspešne zvládol, užil som si Vianoce v kruhu rodiny a postupne sa blížil pre mňa zatiaľ nepoznaný "deň D". Nastal 16. január a ja som sa s troma kuframi vydal smer letisko Viedeň. Čakal ma môj prvý let s prestupom, nehovoriac o tom, že som letel do Ugandy. Zámerne som to aj nespomenul. Moja cesta z domu až po prílet na miesto do Ugandy trvala spolu 32 hodín. Ale o tom už nabudúce ...