Určite sa medzi nami nenájde jeden, kto by nerozmýšľal nad tým, aké to asi bude, keď zomrie. Respektíve, aké by to bolo, keby umrel práve v tomto okamihu.
Je mnoho ciest, ako možno zomrieť. Autonehoda, výbuch, súčasť teroristického útoku, rakovina, zlyhanie orgánov, choroba, vyhladovanie, smrť, ktorú nazývame prirodzená, no žiaľ, patrí sem aj čosi ako samovražda.
Nechcem žiadnemu z nás, z Vás, jatriť rany týmito slovami, no smrť je jednoducho súčasťou. Súčasťou cenného života. (Veď povedzme si narovinu, akú cenu by mal život, ktorý by tu nebol býval nikdy skončil?)
Nedávno som čítal knihu, v ktorej jeden nedlhý odstavec ma primäl zamyslieť sa nad významom jediného slovíčka - "môj," a medzi jemnými odtienkami v jeho jednotlivých významoch. Skúšali ste sa nad tým niekedy zamyslieť?
moje nohavice - môj papagáj - môj kamarát - môj poddaný - moja manželka - môj rodič - môj nadriadený - môj štát - môj boh/Boh - môj život
Aký význam majú pre nás jednotlivé spojenia v referencii k samotnému slovu "môj?"
Odmalička sme učení, že slovo "môj" má výhradne význam vlastníctva.
Čo ak nahradíme slovo môj slovným spojením "ktorý mám rád" - ako veľmi by to zmenilo význam?
nohavice, ktoré mám rád; papagáj, ktorého mám rád;...a tak ďalej, až po "život, ktorý mám rád"
Samovražda v skutočnosti neukončí žiadnu bolesť. Je ako energia. Nikdy nezaniká. Len mení svoje formy. Neukončí žiaľ, ktorý v nás prebýva, len ho premietne na životy osôb okolo nás, ktoré nás majú rady.
Po niekoľkých dňoch či týždňoch, kedy som sa zamýšľal nad zmyslom ukončenia života, nad jeho dôsledkami a následkami - a hoci som sa väčšinou stretával s úplne opačnými názormi - za seba proklamujem, že neverím v nesebeckosť samovraždy. Vlastne je pre mňa asi tým najbolestivejšou, najnemúdrejšou bezohľadnou vecou, ktorú môže jeden urobiť.
A to tvrdím aj berúc do úvahy všetky možné okolnosti. Depresie. Zlá finančná situácia. Strata "zmyslu" života. A tento nekonečný zoznam dôvodov by mohol pokračovať snáď donekonečna. Verím, že každý z nás si aspoň párom z nich prešiel.
V jednom momente vyzerá ako najlepším riešením. To sa nedá poprieť. Tvári sa tak. Je...jednoduchá. Je...priama. No jednoduchá a priama, ako sa hovorí, je aj cesta do pekla.
Vždy existuje riešenie. Hoci zvykne byť skryté veľmi hlboko, a treba hĺbať pod povrch hodiny, dni, možno aj roky, no je niekde tam. Za to položím aj ruku do ohňa. A život, ten stojí za to...nie je ľahký, často, no ľahký život nikto nesľúbil. To neznamená, že nestojí za to. :)
"Oplatí sa ostať nažive.
Pretože život je ťažký práve teraz,
je ťažké vidieť, čo môže byť na ceste.
Dostaneš tunelové videnie a myslíš,
že súčasný moment je všetko, čo Ti ostalo.
Ale to nie je ono.
Môže tam byť viac.
Prosím, nech je tam viac.
Prosím, ostaň nažive."
(Joshua W. Dun)
