Vzhľadom na nečakanú vraždu dvoch ľudí, ktorá sa stala v stredu 12.10. 2022, sa spustila nekončiaca lavína názorov, príspevkov, statusov, vyjadrení a každý chce k tomu niečo povedať.
Prečo píšem dátum, keď to je aktuálne? Lebo si chcem tento článok prečítať o rok a zamyslieť sa, či sa niečo zmenilo. Už tuším, že za rok sa asi nič nezmení k lepšiemu, ale vždy si hovorievam: "s nulovými očakávaniami môžeš byť iba pozitívne prekvapený". Takže, ak sa realita v porovnaní s očakávaniami nedostane ešte do horšieho mínusu (ako sa to deje posledné roky!), budem iba rád. Už niekoľko hodín po udalosti sa od reálnych ľudí, ktorí žijú medzi nami, začali objavovať typické absurdity týkajúce sa LGBT.
Do prvej skupiny nezmyselných vyhlásení a "názorov" patria:
"Keby na seba neupozorňovali vlajkami/nálepkami, tak by sa im to nestalo."
"Tak nech sa neukazujú na verejnosti / nesprávajú ako teplí a nič sa im nestane."
"Taký názov, že Tepláreň, komu sa to zdá normálne?"
Ja niekedy fakt rozmýšľam, či má zmysel niečo takéto vôbec vyvracať. Je jasné, že keby napríklad na svete neexistoval ani jeden gej, psychicky narušený jedinec by si mohol nájsť inú zámienku, prečo odstrániť práve vás, zlí politici (lebo verím, že sú aj dobrí politici) by sa zase navážali do iných skupín, atď.
A to nehovorím o tom, že obeťou podobného zločinu ako sa stal v Teplárni mohol byť aj náhodný okoloidúci, prípadne váš veľmi dobrý kamarát, ktorý sa vám zatiaľ nepriznal. Spomeňte si na nehodu, ktorá sa udiala len pár dní dozadu. Opitý (dnes už bývalý) generálny sekretár Deaflympijského výboru Dušan Dědeček zabil autom päť ľudí na zastávke Zochova, keď sa vrútil do davu v obrovskej rýchlosti (100?? 120?? km za hod.). Hrozné. Smutné. Desivé. Každý si hneď predstaví, že na zastávke mohol sám stáť. Iba kúsok od podniku Tepláreň, kde o pár dní neskôr zomreli zbytočne ďalší 2 mladí ľudia.
Teraz si, prosím, predstavte, že jeden z tých piatich ľudí zrazených bezohľadným Dědečkom bol homosexuál. Záleží na tom? Vôbec nie. Prečo teda takáto obrátená predstava? Pretože mnoho ľudí okamžite dokáže odsúdiť nezmyselnú smrť, keď si predstavia, že sa to mohlo stať aj im, ale pri predstave dvoch ľudí v Teplárni, majú pocit, že im sa to stať nemôže ("predsa nie som teplý"). Ale môže. Môžu byť iba náhodným okoloidúcim, môže to byť ich nevyoutovaný blízky. Homosexuáli žijú úplne rovnako ako všetci iní ľudia (sú aj dobrí, aj zlí homosexuáli). Takisto čakajú na zastávkach autobusov. Nálepky existujú iba vo vašej hlave... a ešte na Facebooku. Nerozlišujte medzi obeťami opitého vodiča a obeťami v Teplárni.
Druhá skupina nezmyselných reakcií je nasledovná:
"Načo o tom píšu? Zbytočne sa to politizuje. Iba chcú pre seba ďalšie výhody."
"Keď Dědeček zabil ľudí na zastávke, Čaputová / progresívci / ten alebo tá o tom tak srdcervúco nepísali."
"Prečo takáto reakcia? Je to len kvôli tomu, že sa jedná o LGBT. Keby zabili kresťanov, nikto sa ich nezastane."
Takéto reakcie sú väčšinou faktické lži a súvisia so skresleným videním sveta, ktoré vzniká hlavne na Facebooku a ďalších sociálnych sieťach. Politici sa napríklad vyjadria podobne k obom udalostiam, ale krčmový egoista si všimne iba jednu reakciu, prípadne si každú reakciu interpretuje podľa vlastného mentálneho nastavenia.
Ďalej medzi nehodou, keď opilec, síce plne vinný, ale vlastne bez cieľa zabil autom vo vysokej rýchlosti, a cieleným útokom, keď všetko naznačuje, že strelec si vyberal podľa sexuálnej orientácie budúcich obetí, je obrovský rozdiel! O tom sa jednoducho ani nedá diskutovať. Úmysel je úplne jasný. Rovnako dôvod je jasný. Ak by dlhodobo nebola nálada slovenskej spoločnosti tak veľmi nastavená proti homosexuálom, určite by takýto útok hrozil oveľa menej. Komentáre z druhej skupiny nezmyslov to iba ďalej potvrdzujú. Paradoxne sa objavujú aj pri informovaní o smrti, akoby to bola iba nejaká reklama, ktorá má "zničiť rodiny"...
Poslednú skupinu nezmyselných reakcií výborne vystihuje jediná veta:
"Nemám nič proti buzikom, ale na Slovensku by sme teraz mali riešiť infláciu / energie / stovky iných problémov, ktoré ľudí trápia viac."
Na to by som povedal iba jediné. Ak sa vám nezdá ako dostatočný problém, že viac ako 200 000 Slovákov a Sloveniek sa najbližšie dni nemôže ani len chytiť za ruku so svojou milovanou osobou na verejnosti bez toho, aby sa im v hlave zakrádali obavy, asi vy sami máte problém s empatiou a správate sa totálne ignorantsky voči vašim rodinným príslušníkom, známym či kolegom! Všetci títo ľudia môžu mať oprávnený strach zo smrti či iného priameho ohrozenia, ktoré im na Slovensku hrozí. Len sa s tým za tie roky naučili žiť. Nemajú totiž na výber. Ešte raz. Nemajú totiž na výber. Chápete?
Spomeňte si na to, keď na rodinnej oslave alebo pracovnom teambuildingu niekto bude nadávať na buzerantov, či hovoriť posmešky o teplých a všetci sa len pousmejú, aby náhodou nevznikol konflikt. Ale môže mať niekto väčší problém ako keď sa bojí o vlastný život?
