ACTA* ako mnohostranná, no zároveň len dvojstranná dohoda v prípade Európskej únie, má za úlohu chrániť majetkové záujmy autorov a výrobcov. Potiaľto to je v intenciách morálky. Je otázkou, či je v intenciách bežnej morálky, že sa budú natvrdo obmedzovať práva užívateľov internetu na slobodné informácie, hoci sú zakotvené v mnohých ústavách štátov. Navyše, systémy cenzúry budú v zmysle terajšieho znenia dohody zrejme neautonómne a teda ľahko manipulovateľné vyššími úrovniami moci, aj politickej.
Písala som o týchto stránkach protipirátskych dohôd v predošlom článku o SOPA a PIPA. To, čo je obsiahnuté v nich v americkom rozmere je totiž aj v znení dohody ACTA v globálnom meradle.
Najrôznejšie komentáre a sumarizácie konaní okolo dohody ACTA, ktoré som prečítala, majú obrovské množstvo údajov. Možno z nich vyčítať, čo to je, čo by to nemalo byť a čo vlastne bude.
Všetky pre a proti sa zdajú byť napohľad racionálne. Vymenúvajú rôzne právne dôvody, prečo podpísať dohodu o trestnoprávnej zodpovednosti za zneužívanie autorských práv iných subjektov v akejkoľvek oblasti.
V prípade ACTA ma zaujala nespomínaná morálna stránka dohody, ktorá sa týka používania štátnych mocenských aparátov jednotlivých zmluvných subjektov na násilné vynucovanie platieb za použitie cudzích diel a iného intelektuálneho vlastníctva.
Vychádza mi z toho priam distopický model spoločnosti, ktorý by prenasledoval štátnym donucovacím aparátom majiteľov stránok na webe, aby prenasledovali zase iné na webe podnikajúce spoločnosti a jednotlivcov, ktorí by buď naschvál alebo z nepozornosti neodstraňovali posty a externé odkazy na iné subjekty na sieti podliehajúce autorským právam.
Takto vzniknutá lavína všeobecného donucovania by na svojom konci vytvorila snehuliaka násilia, umenie by už nebolo ani len trochu dostupné. Myslím, že tvrdé postihy, ktoré plánuje ACTA v globálnom meradle však pília konár, na ktorom sedia veľké produkčné značky. Ak sa totiž umenie nedostane k svojim užívateľom, (lebo väčšina už nemá peniaze po poslednej kríze), toto umenie stráca opodstatnenie existencie a tým aj cenu v peniazoch. Vzniknú iné druhy a žánre umenia, oveľa lacnejšie získateľné a všeobecne prístupnejšie. Evolúcia v našej civilizácii takto vždy fungovala. Je ako voda, ak prekáža skala, obtečie ju. Keďže komerčné využitie umenia je postavené na masovom spotrebovávaní, počúvaní, pozeraní, globálni podnikavci v šoubiznise budú postupne pozorovať zmenšovanie tržieb. Toto zníženie môže byť o to výraznejšie, o čo agresívnejšie postihovanie zvolí ACTA.
Nie som sama, čo pochybuje o správnom vyladení jednotlivých paragrafov dohody. Ľudia v Európe stoja pred veľkým zlomom, čo sa týka slobody v duševných právach, nielen duševnom vlastníctve. Pochopili to už aj v poľskom parlamente, kde si ľudia nasadili masky známe z filmu V ako Vendetta. Je to hnutie, ktoré prišlo aj do Bratislavy. Videla som večer chodiť postavy s maskami protagonistu „V" z filmu silne pripomínajúceho román „1984". Je tu tiché hnutie odporu, odporu proti Veľkému bratovi.
A nakoniec, nie sú tu len akési ekonomické a právne okolnosti, ale aj tichá moc umenia formujúca ľudské duše, ktorá bude absentovať tam, kde doteraz suverénne víťazila. Bola to moc kinematografie, veľkých hudobných labelov, moc slobodného kolovania informácií z kultúry a umenia tečúcich po internete, kde si ich za málo peňazí mohol každý pustiť na telo a nechať sa ovplyvňovať a formovať. Toto vplývanie bude dodržiavaním ACTA-zákazov minimalizované. Hm, v každom zlom je zárodok dobrého a naopak. Globálna palica ACTA sa môže zmeniť na bumerang.
Nespochybniteľné majetkové nároky na duševné vlastníctvo nemôžu byť vynucované ako platby zmeniek či hypoték. Duševné vlastníctvo ma svojské subtílne vlastnosti, s ktorými sa nedá obchodovať ako s tovarom na pulte v tržnici.
*Čo to je? Anti-Counterfeiting Trade Agreement (skratka ACTA, slovensky Obchodná dohoda proti falšovaniu) je navrhovaná viac-stranná obchodná dohoda za účelom zavedenia medzinárodných noriem v oblasti vynucovania práv duševného vlastníctva. ACTA sa zameriava ako na falšovanie tovaru tak i na digitálne dáta, technológie a ich distribúciu.(sk.wikipédia)
