Písmo:
A-
|
A+
Ranené kolená hojila nežne
náplasťou bol často šalát a rezne
oponu rozprávky dvíhala smelo
v citoch to častokrát piesňou zovrelo.
Dobrotou spod jej rúk hlad nám tíšila
v láske je ukrytá náramná sila
žiarila pokojom s hladením v hlase
ak bola potreba pomohla zase.
Zo srdca dávala poľahky dobré
to moje po ďalšom stále však žobre
s absenciou návratu odišla smutne
spomienok s ďakujem plné sú putne.
