Stíchla si do diaľky, ozvena kričí
stopa len ostala na boso tichá
úsmevy stratili aj trpaslíci
automat za pľúca vo mne tu dýcha.
Srdce tiež nevládze tlačiť krv v žily
čerpadlo sterilné na stole leží
stroje tu človeka snáď porazili
city sú odňaté, zavreté v mreži.
Kyborg sa usmeje, nevie však snívať
možno to ľudstvu je sudené smutne
na čele vzbury raz zakričíš "vivat"
do šrotu chlad zo mňa presadíš ku tme.






