Písmo:
A-
|
A+
V bludisku po tme som vždy kráčal si sám
od kríkov ranený v kalužiach krvi
nevyhol pri tom sa zvrhlým aj krízam
každá z nich nádeje v zárodkoch drví.
Keď v tom si prišla Ty, tiene sa rodia
privreté viečka mám, svetlo ma slepí
malé sú pre Teba najväčšie pódia
aj šípy malé sú, tasíš oštepy.
Temnota opäť raz labyrint šatí
mizneš mi so svetlom, chlorofyl vo mne
umelosť márna je čo tvoria skraty
k životu prebúdzaš jak pôrod plodne.
