Písmo:
A-
|
A+
Uhlík čo slávou zaviaty
sotva to ešte rozdýcha
žeravosť stopa v pamäti
v koncoch upadá raz pýcha.
V spomienky smutne začreje
keď plameň rezko v žití bol
stúpencov husté aleje
on pre nich to čo pre chlieb soľ.
Teraz už nik ho nepozná
k odpadu dakto zaradí
noc pretaví sa len zo dňa
lúčia sa letmé pohľady.
