Písmo:
A-
|
A+
V kúdeli prachu ciest šatku dá na ústa
za noci bez svetiel určuje chodu smer
míľnikov umytých ním v lesku je spústa
nespáva s náručím dokorán vždy takmer.
Hojdá Ťa, kolíše, na listoch uspáva
korene sajú si aj z krvi pradeda
hviezda mu nádej dá poctivo jagavá
zázemie za peniaz nikomu nepredá.
Do rastu popudí, úspechy dopraje
v pádoch Ťa zachytí, náplasť dá na rany
do srdca vštepí Ti od lásky údaje
sirotou plačúcou byť Ti hneď zabráni.
