Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Clivota kameňa pohladí duše
blízki nám odišli, po slzách stopy
naša sa bolesťou bez nich len kúše
nádejou bezmocnosť častokrát kropí.
V spomienkach žijú nám, do smrti budú
oči sa vysušia závanom vetra
našli snáď konečne útržok kľudu
nepokoj za brehmi nadobro zvetrá.
Raz svieca dohorí aj nám veď stroho
s nimi sa stretneme v čakárni súdu
kadencia vyznaní koho pre koho
srdcia si aj bez nôt prekrásne hudú.
