Písmo:
A-
|
A+
Studňa konca na dne máva
vlahu prosí smädná tráva
tvoje oči bezodné sú
čo v ne zhľadí si odnesú.
Topí sa v nich plavec zdatný
svetlo nádej stratí za tmy
ťahá ho priam vírom dole
nezávisle to od vôle.
Z hlbín ide chlad studený
chladné sú aj vôkol steny
teplomer dal teplu zbohom
pozdravom mu viac než strohom.
Utopencov plné oči
rád si každý do nich skočí
ja však plávať v nich si túžim
nestroskotať v spleti úžin.
Prosba bude tuto márna
nepômože moja karma
v neopréne nadľahčený
klamem naše zraku vnemy.
