Obalom chváli sa častokrát márne
vo vnútri naopak hodnoty večné
myšlienka posolstva nikdy nestarne
cestá obohatí pre chleba pecne.
Myseľ tú rozvíja, dobre sa číta
hodiny v súznení na cene stúpnu
hlad kotví na súši plný do sýta
vodou vždy napája aj smädnú studňu.
Zážitky v tichosti od nej sa berú
oči si hltajú písmena stopy
zapláta nášivkou poznania dieru
korienky fantázii ako dážď skropí.






