Prví sú v zástupe, bozk od nich sladší
viazaním istoty ak dni sa trasú
za ruku držia Ťa keď želáš pád si
pri snení fandia Ti, dolejú jasu.
Zálievku bohatí živina citu
nevyschneš na púšti, nezmrzneš v ľade
hodnotu v komorách v krvi ukrytú
výhonky rašia z nej trvalo mladé.
Piliere do mostov bez bagrov vsadia
divoké prúdy riek priehradou zničia
podporia vždy Ti beh mlčky z úzadia
odplatu nežobrú, to sú rodičia.






