Písmo:
A-
|
A+
Prítmie sa vzdalo jej, tma zbrane skladá
letmo ju zahliadli cez šedé clony
nik ešte netušil, že jas má rada
že svetlo šírieva čo krásou tróni.
Muky už odišli netrápia dušu
po rokoch opäť si nesmelo spieva
tesáky zvedavcov nadarmo kúšu
na jazvy zabudne na krku cieva.
Nádherou kráča si, do nej sa vstrebe
odzbrojí úspešne citlivo v mieri
dal by som viacej jej ako dám sebe
plán ako ľúbiť ju srdce mi zverí.
