Ako zmietané vo vetre
bludné semeno púpavy
zrak diaľavám púťou pretrie
mňou lomcuju zas obavy.
Ako klíčok zo štrbinky
čo v svetle má kopec výhod
fotónmi kŕmi si bunky
ja nepoznám čo bude plod.
Ako roztrasené vtáča
čo zobák škerí široko
v daždi tak útroby zmáča
istý som iba na oko.
Bokom však idú pochyby
rád bývam len Tebou sýty
to čo je voda pre ryby
na súši pre mňa si Ty.






