Písmo:
A-
|
A+
S vánkom je zadobre, búrok sa stráni
citmi tep napovie v mäkkosti činu
bolesti vytrhne z hlbokej rany
zápaly trvalé v srdci zahynú.
Nenúti, nekáže, krásou vpred splýva
nevie či za sebou šíre má masy
pruženiu dáva dych znalo tetiva
ona šíp dobroty na svetlo tasí.
Zásahy od chrbta nikdy nedáva
rád pozrieš do očí, terč značíš v hrudi
vnáraním tvorí sa stopa jagavá
vnemom z nej tinktúra opojne prúdi.
