Písmo:
A-
|
A+
V zúfalstve trhania pazúrmi hrôzy
poézia dožila zubato hryzmi
horor už tieňmi rád chechtavo lozí
výčitka naveky odteraz trýzni.
Jazva sa štafetou do duše vnorí
mokvá a krváca s trápením v lone
lesknúť sa nebudú už snami dvory
v mokradiach nádej len nasucho stone.
Jatky sa umyjú, pocit je večný
cesta len do kopca stúpať už bude
myšlienky miesia sa v plameňoch mečmi
na očiach opony častokrát rudé.
