Písmo:
A-
|
A+
Ublížil temnotou Tvojej som duši
do srdca zarazil čepele telo
v citoch to negáciou horko zovrelo
náklonnosť absenciou prítomnosť tuší.
Smútok sa nadrzo miestami plazí
oči tmou zakryté o prázdne vedia
nemota usvedčí strápené média
rozvrat zas bagruje vnemom dorazy.
Jazvy chcem pofúkať v závoji chrasty
pohladiť po líci, slovo len nežné
hostiteľ láske byť viac ako častý.
Noha nech na plecia bolesť si vezme
hojením nech krásou bujnejú zrasty
nech bozky kvitnúce zase sú bežné.
