
Nohy sú v povetrí, zeme tu nieto
pod mínou myšlienky zvrátené hrdzou
v synapsiách chémiami s refluxom vrie to
stoka v snách ústiaca horko je drzou.
V špirále točený vo víre kalu
závrate hrozia sa nádychu čo len
dereš krv duši dá speneno stálu
topenie v asfalte osudov morén.
Explózie výbuchov zadusia pľúca
rozvrátia nádeje do pádov na dno
mozog sa splaškami sťa špongia skrúca
pomoc vnád ostatných uchytiť radno.