Dno hĺbkou s hladinou potichu pojí
plytčina zvedavo o slovo prosí
dialóg, monológ, stále však svoji
energiu zoberú aj z kvapiek rosy.
Nádychom prísľub dá pozvoľna stále
zvedavosť rada je s úsmevom asi
ozvena šíri sa akoby v hale
úprimnosť na povrch odvážne tasí.
Sama sa túlava pomedzi mnohé
nemôže zabudnúť, uhynula by
má ponaučenia skryté vo vlohe
zosilnie na duchu čo prv bol slabý.