Váhavo v závetrí potichu tlie si
z kyslíka ukusne molekúl kúsky
nešťastie za chrbtom s úsmevom desí
bodliaky chodníček tvoria mu úzky.
Vetrami rozdúcha tlenie do vatry
burinu vyseká kosami ostria
do vienka šťastlivcom šarmantne patrí
príbehy iskrami v kladoch sa pestria.
Len lepšie píšu sa s ním smelo deje
každý ho rád by mal pri sebe v taške
pri srdci, na duši spokojne hreje
v ľahkosť sa pomení čo bolo ťažké.