Vsadený si stojac v zemi
rokmi v mieste stále rastie
upnuto sa tam korení
bez pohybu čarí šťastie.
Vodu saje si do vena
letokruhmi sa už tlačí
do koruny dopravená
v azyle tam často vtáci.
Honosný je v svojej kráse
listami tieň chladný núka
konármi mu vánok trasie
pýši sa ním rada lúka.
Útokom sa kde-tu bráni
hoc je mocný, drám je stoviek
miazga hojí prišlé rany
väz mu zlomí podlo človek.






