Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Nemal som ešte nikdy dievča
počul som však, že krásne liečia
boľavú dušu, srdce choré
z temnoty každej spravia zore.
Útroby jas už prudko svetlí
striga v tom zhone spadne z metly
vyschnú tam močiare, kvitnú kvety
svetluškou si mi čo mi svieti.
Svetlo ma potichu jemne hladí
dávno sa stopili kruté ľady
dodáva teplo, ladne hreje
zbaví ma všetkej beznádeje.
Prosím Ťa nikdy nezhasínaj
pre mňa si jediná, pre mňa si naj
aj keby už vesmíru došli hviezdy
tak v tvojom náručí sa stále brieždi.
