
Za novu mesiaca v bezhviezdnej noci
s klapkami na očiach v temnotách, v lese
obava, beznádej do mysle vkročí
na tácke z černoty pomník sa nesie.
Vo víroch spútaný hustými kalmi
plávať je utópia žalostne krutá
úpadok na dno až moc teatrálny
hlbšie sa nedá ísť hoc ťažia putá.
Lúč tmu už bez rany odvahou reže
kaly sa v močiaroch do sucha ničia
žiarom sa rozpadli putá i mreže
od Teba vzkriesi ma lásky munícia.