Lichtenštajnovci ako panovnícky rod ma zaujali už dávnejšie. Viackrát sme navštívili Lichtenštajnsko, kde panovnícka rodina momentálne žije. Vzhľadom na neutešenú situáciu v tejto Covid dobe sme vďační za to, že sme tento rok mohli vycestovať aspoň na neďalekú Moravu a počas niekoľkých dní sme precestovali Lednicko - valtický areál. Je veľmi vzácnou spomienkou na rod Lichtenštajnovcov.
Ako sa to celé začalo
V roku 1249 nadobudol Jindřich z Lichtenštajnu Mikulov a časť Lednice od vtedajšieho moravského markgrófa Přemysla Otakara, neskôr českého kráľa. Od tejto udalosti sa rod Lichtenštajnovcov udržal na Morave takmer 700 rokov až do roku 1945. Vo Valticiach sa usadili natrvalo v roku 1608 a v Lednici si vybudovali letné sídlo.
Niekoľko generácií tohto rodu potom pretváralo krajinu medzi Valticami a Lednicou (hoci to znie možno zvláštne ale správny gramatický tvar je tá Lednica) a vytvorili z tejto krajiny umelecký prírodný park s nádhernými stavbami. Táto oblasť sa stala výkladnou skriňou ich moci a ich schopností.
Prečo práve Valtice
Význam tohto malého mestečka sa posilnil, keď musel Krištof z Lichtenštajna z dôvodu zadĺženosti predať hlavné sídlo rodu v Mikulove a Valtice sa následne stali ich hlavným sídlom. Počas stavovského povstania Karol z Lichtenštajnu podporoval Habsburgovcov a dosiahol obrovské zisky zo znehodnotenej meny. Tieto zisky a prospech z konfiškácie majetkov urobili z Lichtenštajnovcov jeden z najbohatších rodov monarchie.
Posilnený vplyv rodu sa podpísal aj na úpravách sídla vo Valticiach. Pôvodný hrad sa pod vedením talianskeho staviteľa Giovanni Battistu Carloneho premenil vo veľkolepom štýle na barokovú rezidenciu. Viacerí ďalší panovníci zveľaďovali toto panstvo a s vytribeným vkusom stavby upravovali a interiéry zdobili nábytkom a umeleckými predmetmi vysokej hodnoty.
Ján Adam Ondrej z Lichtenštajnu
Ján Adam Ondrej z Lichtenštajnu bol významným panovníkom a finančným expertom. Práve on kúpil dve alpské kniežatstvá, ktoré boli v roku 1719 cisárom uznané ako samostatné kniežatstvo Lichtenštajnsko. Knieža upravoval hlavne Lednicu a interiéry vo Valticiach.
Dokedy žili Lichtenštajnovia na Morave
Po vzniku 1. Československej republiky v roku 1918 vzťahy rodu Lichtenštajnovcov s vedením republiky značne ochladli. V roku 1920 sa Valtice na základe Mierovej zmluvy zo Saint Germain pripojili k novovzniknutej Československej republike. Dovtedy boli okresným mestom v Dolnom Rakúsku. Vzťahy s vedením štátu neboli dobré. Panovníkom bol do roku 1929 Ján II.
František I. a kňažná Elsa
Situácia sa veľmi zhoršila začiatkom Druhej svetovej vojny. Nakoľko kňažná Elsa bola židovského pôvodu, Lichtenštajnovia opustili Moravu a odsťahovali sa do svojho kniežatstva v Alpách. Taktiež bola odvezená časť nábytku a umeleckých predmetov do Rakúska.
Benešove dekréty
Československo po vojne zahrnulo majetok Lichtenštajnovcov do zoznamu majetku určeného na konfiškáciu - oprierali sa pri tom o dokument zo sčítania obyvateľov z roku 1930, kde mali ako národnosť uvedenú nemeckú národnosť (keďže hovorili po nemecky) – hoci boli občanmi nezávislého kniežatstva. Nikdy nebola preukázaná ich spolupráca s nacistami. Odňatie majetku dodnes vnímajú ako nespravodlivosť a súdny proces s Českou republikou stále prebieha.
Následne v zámku sídlilo viacero inštitúcií - bol tu napríklad sklad chmeľu, sušiareň tabaku a aj nápravné zariadenie pre ženy.
Až v sedemdesiatych rokoch boli interiéry rekonštruované a sprístupnené pre návštevníkov.
Aké sú Valtice v súčasnosti?
Valtice sú malé mestečko, ktoré akoby bolo zatienené neďalekým majestátnym mestečkom Lednice. Hoci sú malým mestečkom, ponúkajú návštevníkom veľa možností. Najväčším lákadlom pre turistov je určite zámok s priľahlými budovami a okolitým parkom. Park nie je až tak honosný, ako park v Lednici, ale je určite príjemnou oddychovou zónou.
V tesnej blízkosti zámku je aj bylinková záhradka.
Národné poľnohospodárske múzeum vo Valticiach - Múzeum vinárstva, záhradníctva a krajiny
Múzeum je neďaleko zámku a určite sa oplatí si nechať čas na jeho návštevu. Expozície zaujmú deti aj dospelých. My sme si na prehliadku naplánovali málo času a celé múzeum sme nestihli pozrieť. Určite sa tam ešte rada vrátim v budúctnosti.
Valtice ma milo prekvapili - hlavne zámok a jeho historický mobiliár boli nádherné. Turistov tu bolo menej ako v Lednici, takže tu vládol väčší kľud a na vstup do zámku nebolo treba dlho čakať.
Mestečko je na turistov dobre pripravené - na malom námestí je viacero reštaurácií a kaviarničiek, kde sa dá príjemne posedieť.
Celý Ledicko-valtický areál ponúka množstvo cyklotrás - aj cyklisti si tu nájdu bohatý program.
A v závere by som sa rada vrátila ešte k rodu Lichtenštajnovcov.
Nakoľko som už v starších blogoch o nich písala - zacitujem z môjho staršieho blogu:https://margitavernerova.blog.sme.sk/c/507231/preco-je-lichtenstajnsko-vynimocne.html
Ako zbohatli Lichtenštajnovia?
Dávnejšie som čítala článok, v ktorom bola uvedená zaujímavá myšlienka. Lichtenštajnovia boli prirovnaní ku úspešným manažérom, ktorí vedia urobiť vynikajúcu víziu firmy a vidia jasné smerovanie aj v hmle budúcnosti. Lichtenštajnovia vedeli vraj veľmi predvídavo a v predstihu odhadnúť vývoj spoločnosti, vedeli kam smerovať s podnikaním a investovaním. Možno ale väčší vplyv na ich bohatstvo mal starý osvedčený recept: výhodné sobáše a vernosť panovníkom. A v neposlednom rade ide o krajinu, ktorá má štatút daňového raja a logicky z toho profituje.
A len dopĺňam, že ide hlavne o bankový sektor, ktorý im v súčasnosti zabezpečuje vysoké príjmy.
Obdivujem ľudí, ktorí dokážu aj na spálenisku neúspechu vybudovať niečo nové a úspešné. Myslím si, že Lichtenštajnovcom sa práve toto podarilo.
Možno práve preto ku nim prechovávam sympatie.
Zdroje, z ktorých som čerpala:
- Turistický sprievodca po zámku Valtice a interné informačné materiály zo zámku
