Pri Ženevskom jazere
Ženevské jazero (Lac Léman, Lac de Genéve či po nemecky Genfersee) je najväčším alpským jazerom a leží na území Švajčiarska a Francúzska. Je skutočne obrovské, jeho rozloha je 584 km2, maximálna dĺžka je 72 km a maximálna šírka je 13,5 km.
Keď sme sa pri našej prvej návšteve Ženevského jazera prechádzali počas krásneho slnečného počasia okolo jazera, bol to nádherný zážitok. Neskôr som premýšľala, či by som takýto krásny pocit pri jazere zažila aj počas neprajného daždivého počasia.
Moje myšlienky sa naplnili o rok, pri našej nasledujúcej návšteve. Husté tmavé oblaky sa s nami ťahali už od Slovenska a počasie bolo daždivé. Prechádzky okolo Ženevského jazera boli bez slniečka, chvíľami pod dáždnikom a výhľady sme mali len na zahmlené alpské končiare.
Navštívili sme nádherné mesto Lausanne, mestečko Montreux a starobylý hrad Chillon.
Lausanne – olympijské múzeum
Lausanne je veľmi krásne historické mesto na pobreží Ženevského jazera. Mesto je sídlom Medzinárodného olympijského výboru a na jeho okraji, priamo na pobreží jazera je Olympijské múzeum.
Múzeum bolo otvorené v roku 1993. Sústreďuje viac ako 10.000 exponátov z olympijských hier. V roku 1995 bolo ocenené ako najlepšie európske múzeum roka. Okolo múzea je veľkolepý park s rozlohou 8.000 m2.
Čo ma tu zaujalo najviac?
Určite to bola bronzová socha legendárneho vytrvalca Emila Zátopka. Len zopár športovcov má totiž v parku svoju sochu a jeho socha má veľmi prestížne miesto - je v tesnej blízkosti vstupu do múzea. Milo ma prekvapilo, ako veľmi si tu tohto významného športovca uctili. Socha bola odhalená v roku 2002 a jej autorom je sochár Jaroslav Brož.
Freddie Mercury v Montreux
Montreux (25 tis. obyvateľov) je atraktívne mestečko na brehu Ženevského jazera, ktorého scenériu zdobia 2000 metrov vysoké končiare. Je to nádherný kúsok raja, ktorého krása prilákala mnoho umelcov hľadajúcich krásu, pokoj a inšpiráciu. Mestečko sa stalo obľúbeným turistickým miestom aristokratov a umelcov už v prvej polovici 19. storočia – hlavne vďaka priaznivej klíme a atraktívnej polohe.
V roku 1978 prišiel do mestečka na jazzový festival Freddie Mercury a natoľko sa mu tu zapáčilo, že sa tu rozhodol natrvalo usadiť. Vravieval: „Ak chceš pokoj, príď do Montreux.“ Žil tu v byte s výhľadom na jazero a zriadil si tu aj nahrávacie štúdio. Tu nahral svoj posledný album s Queen – „Made in Heaven“. Na obale albumu je Ženevské jazero.
Jeho bronzová socha zdobí promenádu od roku 1996.
Hrad Chillon
Hrad Chillon bol pre mňa trocha sklamaním. Poznala som tento hrad z fotografií, ten typický krásny obrázok, kde sa nad jazerom vypína nádherný starobylý hrad a v pozadí za ním sú krásne alpské končiare. Takto som si želala hrad vidieť aj ja. Skutočnosť bola trocha iná. Hrad leží na rušnom mieste – v tesnej blízkosti železnice a frekventovanej cesty. Takže žiadna veľká romantika to nebola. Ten deň bol veľmi upršaný a alpské končiare v diaľke sme vôbec nevideli. Boli zahalené v hmle a v oblakoch.
Romantika teda chýbala – ale skutočnosť, že hrad patrí ku najzachovalejším stredovekým hradom sa nedá poprieť. V 19. storočí ho navštívili básnici George Gordon Byron a Percy Bysshe Sheley. George Gordon Byron na základe inšpirácie z tohto miesta napísal neskôr svoju báseň Väzeň chillonský.
Pri jazere Lago Maggiore
Jazero Lago Maggiore leží na území Švajčiarska a Talianska. Má rozlohu 212,5 km2, z toho 80,1 % leží v Taliansku a 19,9 % vo Švajčiarsku ( maximálna dĺžka je 66 km a maximálna šírka je 10 km). Je to najhlbšie a najnižšie položené jazero vo Švajčiarsku.
Pri jazere sme boli na území Švajčiarska, v kantóne Ticino – v nádhernom mestečku Locarno (15 tisíc obyvateľov). Toto miesto býva označované ako najteplejšie miesto Švajčiarska. Darí sa tu mnohým stredomorským rastlinám – napríklad palmám aj citrónovníkom.
Nad mestom sa nachádza obľúbené pútnické miesto – kostol Madonna del Sasso. Kostol leží nad mestom v Orseline – dostať sa tam dá pozemnou lanovkou. V Locarne sa nám počasie vydarilo a z Orsalina bola impozantná vyhliadka na Locarno a na jazero Lago Maggiore.
Mestečko je malé – jeho centrom je Piazza Grande, kde sa dá veľmi príjemne posedieť v reštaurácií, či v kaviarni a pozorovať z terasy pulzovanie života na námestí. Nakoľko ide o taliansky hovoriacu oblasť Švajčiarska, máte chvíľami pocit, že ste priamo v Taliansku.
Okolo jazera je krásna dlhá promenáda a naša prechádzka pri jazere trvala niekoľko hodín. Na jazere je viacero malých ostrovov, ktoré sú oázou pokoja a nádhernej vegetácie. Leží tu napríklad známy ostrov Isola Bella – s nádhernou barokovou záhradou.
Pri Bodamskom jazere
A na záver ešte krátke zastavenie pri Bodamskom jazere. Toto jazero mi učarovalo už dávnejšie – aj som o ňom napísala samostatný blog. Navštívili sme ho už viackrát. Leží na území troch štátov – na území Švajčiarska, Nemecka a Rakúska – pobrežie má dĺžku 273 km ( 173 km v Nemecku, 72 km vo Švačiarsku a 28 km v Rakúsku).
Koniec nášho putovania po švajčiarskych jazerách je v nemeckom meste Konstanz (Kostnica). Mesto má asi 80 tisíc obyvateľov a leží na hranici Švajčiarska a Nemecka. Mesto je historicky známe hlavne vďaka Kostnickému koncilu (1414 – 1418), na ktorom bol súdený majster Ján Hus. Nemecké mesto Konstanz je priamo spojené so švajčiarskym mestom Kreuzlingen a štátna hranica prechádza priamo ulicami miest. Roaming na telefóne bláznivo preskakoval (raz švajčiarsky potom nemecký) a chvíľami sme mali značný zmätok z toho, v akom štáte sa práve nachádzame.
Novodobým symbolom mesta je socha Impéria – socha bola postavená v roku 1993 a je vysoká 9 metrov. Socha je vytvorená na motiv poviedky Honoré de Balzaca z doby kostnického koncilu.
Opäť bolo daždivo. Tento dážď bol však veľmi príjemný a obloha vytvorila krásnu kulisu ku záveru našej cesty.
A čo dodať na záver?
Azda len to, že Švajčiarsko je veľmi krásne a plne chápem Švajčiarov, že v lete netúžia ísť k moru, ale zostávajú vo svojej krajine.
