Pán, ktorý bol scénaristom aj režisérom tejto krátkej chvíľky si situáciu náležite vychutnával. Usadil sa na stoličke ešte pohodlnejšie , preložil si nohu cez nohu a s figliarskym úsmevom pozrel na druhý koniec stola. Tá kôpka stresu na stoličke oproti – ho očividne motivovala ešte viac.
Slečnu zalial rumenec, rozpačito si rukou upravila vlasy a s uhladenou dôstojnosťou bankovej úradníčky sa spýtala: „A to ako myslíte že som zošpatnela?“
Pán sa zasmial, hlavou ukázal ku vedľajším stolom, kde sedeli dvaja mladí praktikanti a povedal : „ Vždy ste tu boli len samé krásne ženy a teraz Vám tu títo chlapci pokazili priemer.“
Všetci sme si vydýchli, že išlo len o žart a začali sme sa smiať. Aj slečna B sa konečne usmiala. S roztrasenými rukami pána obslúžila a vypočula si od neho ešte zopár ďalších vtipných poznámok. Rumenec na tvári sa jej pomaly začal strácať.
Po vtipnom pánovi som išla na rad ja. Obe sme sa ešte raz spolu zasmiali na krátkom úsmevnom zážitku a slečna B mi vraví : „ Bol to teda riadny stres. Musím si toho pána zapamätať – aby som sa nabudúce, keď vymyslí niečo nové – nezľakla znova.....“
....nuž, dámy, ale povedzme si na rovinu – takúto lichôtku by sme veru nechceli počuť na svoju adresu ani jedna J .
Nakoniec nás všetkých zachvátila eufória spokojnosti. My, ako publikum sme odchádzali pobavení, vtipný pán sa tešil z úspechu svojho predstavenia a slečna v banke bola šťastná, že to ten pán nemyslel naozaj vážne J.
